Životadárné prameny arménského Jermuku

Ideálne miesto pre sanatórium. Nadmorská výška 2070 m, svieži zdravý vzduch, prírodná minerálna voda vysokej kvality, kúpeľné domy. Ľudia v drahých autách. To, že hodinu chôdze od  mesta majú prírodný úkaz – minerálne pramene alebo nádhernú turistickú cestu medzi skalami v rokline, možno vedia len miestni. Poznajú iba tamojší vodopád. Reč je o Jermuku, bývalom významnom kúpeľnom meste, kam si radi chodievali oddýchnuť až z ďalekého Ruska. Už  veľakrát zliezol sneh zo svahov nad mestom, ktoré sú ideálne položené v strede Arménska. Akosi osireli. Zastarané vleky nemá kto obnoviť, hlavne keď v súčasnosti najvyhľadávanejším miestom na lyžovanie je Tzaghkadzor, ktorý je hodinu od Jerevanu a každý rok sa vynovuje.

Životodarná voda

Pri vyslovení „Jermuk“ ste pred Arménmi vyslovili „pojem“. Je to pre nich jedno z najvýznamnejších miest aj keď sa odhaduje, že tam žije približne iba 5 500 ľudí. Meno mesta je všelijako skloňované, pretože odtiaľ pochádza najznámejšia minerálna voda, rovnomerného mena, ktorá sa vyváža aj do Iránu a Gruzínska. Vedia, že sú tam krásne hory a roklina, ale s najväčšou pravdepodobnosťou tam nikdy neboli, lebo ich to nezaujíma. Mesto si stále spájajú s kúpeľnými kolonádami a rušným životom spred takmer 20-tich rokov. Vodopád nájdete blízko mesta, ale k prameňom železitej vody treba ísť ďalej, asi 5 km za mesto. Hlavne sa netreba dať nahovoriť ziskuchtivým taxikárom, ktorý bude prehovárať, že je tam rieka s vodou po pás, ktorú nie je možné prebrodiť. Možno v čase topenia snehu a v období dažďa (apríl), ale určite nie v lete. Ak natrafíte na ľudského taxikára, ktorý pochopí, že si nechcete nechať ujsť peknú prechádzku, tak vám aspoň nakreslí mapku.

Pozor, had!

Nie je sa kam stratiť. Na veľkých pláňach je niekoľko záchytných bodov. Tento asi hodinový trek sa začína  pri závode Jermuk, ktorý je len kúsok od centra a kúpeľných domov. Pred jeho vchodom  treba zatočiť doľava a ísť pomaly hore. Približne za 10 minút ležérnej chôdze sa cesta stáča o 180° a za chvíľu sa ocitnete nad mestom. Prídete na akúsi poľnú križovatku. Zahnete doľava na najširšiu cestu, za chrbtom bude mesto. Po ľavej strane je stará televízna veža. Aj keď vyzerá ako opustená, lebo má porozbíjané okná, je funkčná. Stále tam má jedného zamestnanca, ktorý dohliada na funkčnosť televízneho vysielania. V prípade veľmi nepriaznivého počasia je možné v nej prenocovať. Nech vás nezarazí po čom prvé stovky metrov stúpate. Sklené pole. Až keď som tam bola druhýkrát, kamarát prišiel na to, že to sklo pochádza  z miestneho závodu. Potom mi to už dávalo zmysel, lebo v Arménsku nastala éra plastových fliaš. Sklené fľaše do ktorých sa doteraz plnila voda Jermuk, porozbíjali a zaorali do pôdy. Nuž, aj toto je spôsob recyklácie.

Ďalej už čaká iba otvorená planina a za ňou hory. Treba sa držať hlavnej strednej cesty, kým nenarazíte na malý potok (v období sucha), pri ktorom je malá polozbúraná betónová stavba. Potok treba prekročiť a potom sa cesta začína ťahať trochu doprava. Na ceste pred lesom je však iba jeden brod na rieke Arpa. Ostatné sú len malé potoky, ktoré sa jednoducho preskáču.  Asi za hodinu chôdze sa ocitnete na hranici lesa, kde je pôda podmočená spodnou vodou. Do lesa vedie malá nenápadná cestička.

Približne 20 minútová prechádzka lesom, prevažne dolu svahom a niekoľko brodov, ktoré treba prejsť naboso vás privedie k malým prírodným bazénikom. Je ich  5 a kúpať sa dá iba v jednom, poslednom. Je skutočne malý, priemer má cca 2,5 m. Príjemná trochu teplá voda pôsobí ako perličkový kúpeľ, keďže v kráteri je stále aktívny gejzír, ktorý je najaktívnejší každých 15 minút, ale nie je vysoký. Umývať vlasy veľmi neodporúčam alebo si zoberte kefu na železo. Železité zloženie vody zaručí, že vlasy dokonale stvrdnú.

V celej tejto oblasti je zvýšený počet hadov. Keďže tu  nevládne intenzívny turistický ruch, je vysoká pravdepodobnosť, že nejakého stretnete. Treba byť obozretný, lebo z 21 druhov žijúcich v Arménsku,  sú 4 smrteľne jedovaté.

Nejširší nabídku průvodců a map Arménie (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně v pražském Klubu cestovatelů nebo v eshopu KnihyNaHory.cz

Majestátny Arpa kaňon

Ak by niekto nenašiel pramene, lebo cesta ho stočí niekam inam, nemusí zúfať. S najväčšou pravdepodobnosťou ho cesta dovedie cez staré statky na asfaltovú vozovku k rezervoáru Kechut. Na tejto križovatke treba zabočiť doprava a pozdĺž brehu pokračovať na koniec rezervoáru. Zaujímavosťou Kechut rezervoáru je to, že napája jazero Sevan vodou, cez takmer 44 kilometrov dlhé potrubie, postavené okolo roku 1940.

Na konci rezervoáru sú dve priame cesty. Treba sa pustiť vľavo okolo starých budov, ktoré o chvíľu zmiznú, keď vojdete do rokliny. Ďalej sa túra vinie popri Arpa rieke po jej pravom brehu. Je to stará asfaltovo prašná cesta medzi krásnymi skalnatými útvarmi. Na veľmi príjemnej a nenáročnej takmer dvojhodinovej túre nestretnete počas cesty nikoho. Pre autá je už neprejazdná, nakoľko sú na ceste popadané balvany. Takmer na konci túry sú dva obývané domy, s veľkými uštekanými psami pred bránou. Nemali sme najlepší pocit, či nás neroztrhajú, lebo sme si neboli veľmi istí, že reťaz vydrží. Možno v nás vycítili potenciálnu korisť, lebo vyzerali podvyživené a teda hladné. Krátko po tomto nepríjemnom ohučanom zážitku sa nám asi po tretej zákrute ukázal náš cieľ – múry kláštora Gndevank na svahu malého kopca po ľavej strane cesty. Tak ako u nás na Slovensku sú smerodajné značky na stromoch, na tejto túre boli staré vodárne. Pri starej vodárni (N 39° 45´ 35.3´´; E 045° 36´ 31.8´´) sme zabočili doľava, prešli cez most ponad Arpa rieku a za 10 minút nás cestička dohora priviedla k malému kláštoru postavaného v roku 936 princeznou Sofiou zo Suniku. Vo vnútri kostola sv. Stepanosa je nástenná maľba, Panny Márie a malého Ježisa, ktorá je rovnako stará ako samotný kostol. Nartex sa však datuje k roku 999 a obvodové múry kostola sú z neskorého stredoveku. Takéto opustené kostoly a kláštory využívajú mieste rodiny na veselé šašlíkové hody. Naši pamiatkari by si asi vlasy šklbali, keby u nás videli to, čo v Arménsku.

Pri pozeraní z kláštora hore na pravú stranu hrebeňa je vidno domy Gndevaz dediny, čo bol končiaci bod nášho treku. Predstavuje približne hodinu chôdze, ale kto sa chce trhnúť, tak stiahne čas aj na pol hodiny. Opustili sme kláštor na rovnakom mieste ako sme doň vošli. Po prvej zatáčke po približne 50 metroch klesania sú dve cesty na ľavej strane. Prvá sa točí do kopca a stáča sa doľava  opäť ku kláštoru. Druhá ide cez lesík a stáča sa doprava po prekročení malého potoka. Potom je už cesta jasná – kľukatá a strmá do kopca. Vodítkom boli pre nás domy nad svahom, no chodník je dobre vyšliapaný. Síce sme mali pocit, keď sme skončili našu upotenú cestu, že sme u niekoho vo dvore, lebo hneď nad hranicou kopca nás privítala uviazaná koza so somárom a miestni v záhradkách nás pozývali na čaj. Na malom námestíčku sme len tak sedeli a jedli vynikajúce nanuky arménskej značky Grand Candy a rozmýšľali, aký bude náš ďalší autostop. Na koniec dediny to je približne 20 minút, kde sa komunikácia napája na hlavný ťah na Jermuk.

Najbezpečnejší autostop je s policajtmi

Po pár mesiacoch žitia v Arménsku som pochopila, že akýkoľvek počet stopujúcich ľudí v jednej skupine na ceste nie je žiaden problém. Arméni si s tým nelámu hlavu. Preto sa netreba čudovať, že napríklad 3 ľuďom s veľkým batohom zastaví auto, kde už sedia 3 ľudia. Zastavili nám policajti. Všetci z Jermuku išli do neďalekého Vayku. Podľa všetkého iba jeden bol v službe. Natešení, že stretli cudzincov nás pozvali na pivo. Dali sme si ho všetci aj vrátane šoférujúceho policajta. Veď čo sa mu môže stať? Pochádzali z Jermuku a pochvaľovali si svoju prácu. V Arménsku je kriminalita takmer nulová. Preto ak sa náhodou stane nejaký trestný čin (1 za niekoľko rokov) tak pravdepodobnosť úspešného vyriešenia prípadu je takmer 100%. A pri tak vysokej úspešnosti odhaľovania trestných činov si policajt zaslúži povýšenie.