Náklady na zajištění bezpečnosti během ubytování, dopravy po zemi i do země, činí z Iráku poměrně nákladnou destinaci.
[cut]
Ubytování
V meste Dohuk je asi najlepším z lacných hotelov Hotel Parleman. Ružová budova s nápisom v angličtine stojí na hlavnej ulici Kawa Rd. Taxikár spočiatku nevedel kde ho hľadať, ale navigovali sme ho při Panorama Center, čo je niečo ako obchodný dom a odtiaľ to je k hotelu už kúsok. Ak by taxikár nevedel, stačí prísť sem a miestni ľudia poradia čo a ako. Izba bola menšia ako v Zozeku, ale tiež mala chladničku, televízor, klimatizáciu a sprchu s toaletou. Najmä ta klimatizácia je niekedy nezbytnou súčasťou a je dobré sa na ňu vopred spýtať. Iracké letá bývajú neúprosné. Poloha hotela je tiež veľmi výhodná. Priamo při ňom vedie ulica na nekonečný bazár, oproti cez ulicu Kawa je čajovňa, vedľa vchodu do hotela je malé občerstvenie a asi 50m na západ je podnik, kde podávali výborné jedlá. Na recepcii sa dalo dohovoriť anglicky, ale sem tam sme si pomáhali frázami z farsí.
Arbil ako hlavné mesto celej oblasti má samozrejme najväčší výber ubytovania. Všeobecne platí, že lacné hotely nájde člověk v okolí bazára. Táto informácia sa môže však na mieste zdať obtiažna, pretože arbilský bazár je obrovský. Ak sa člověk otočí chrbtom k Citadele a od vchodu sa vyberie do pravej strany po hlavnej ulici všimne si v bočných uličkách menšie, lacné hotely. Medzi také patrí hotel Kandil na križovatke Qalaa St. a Salahaddin St. alebo hotel Bekhal, kúsok od neho priamo v bazáre. My sme strávili čas v Arbile v malom, ale neoznačenom hoteli priamo pod Citadelou. Je to dom priamo pod vstupom kde stojí monumentálna socha M.A.Sharafaddina. Na rohu domu predávajú množstvo kobercov a okolo sú schody priamo na Citadelu. Koberce predávajú aj v strede budovy aj na jej konci, čiže ju človek nemôže prehliadnúť. Žiaden iný dom k Citadele proste neexistuje. Malé schodisko vedie hore na terasu, kde je niekoľko izieb, dormitory alebo sa dá dohodnúť aj spanie priamo na streche. Chalan, ktorý to tu spravoval vedel dobre anglicky a rád pokecá či poradí jako to v Arbile chodí. Izbu sme tu mali naozaj obrovskú, televízor, chladnička, kúpeľna s toaletou, oknom do hlavnej ulice a klimatizácia. Cez ulicu sa začínal bazár, kde nieje problém nájsť podnik s jedlom či čajovňu, kde sa dá posedieť.
Priamo v Suleymanii som nespal, ale pri kráčaní mestom som si všimol pár hotelíkov, ktoré spomína aj iracká časť Lonely Planet. Hotel Chrakan stojí na hlavnej ulici Salim asi tri bloky od začiatku bazáru a asi 400 metrov od luxusného Hotelu Palace. V tesnej blízkosti Chrakanu stojí aj hotel Ashti, ktorý je však asi 3x drahší jako Chrakan a je zbytočne predražený. Druhý lacnejší hotel Malawi leží priamo v bazáre. Při hoteli Palace je brána, ktorá vedie do starého města a třeba pokračovať ulicou Malawi a o necelý kilometer je križovatka, kde sa Malawi križuje s hlavnou cestou. Na križovatke odbočiť do ľavej strany na ulicu Piramerd a po pár metroch leží hotel Malawi.
Vo všetkých hoteloch sa dá zjednávať, takže treba skúsiť a možno sa podarí zraziť cenu aspoň o pár dolárov. Zjednávali sme cenu všade a ak človek ostáva viac nocí, tak je to dobrý argument a často na hoteliérov zabral.
Ceny ubytovania na osobu:
Zakho – Hotel Zozek – 11USD/os
Dohuk – Hotel Parleman – 10 000 ID/os
Arbil – hotel pod Citadelou – 11 000 ID/os
Jídlo
Jedlo v Iraku sa môže zdať na prvý pohľad jednotvárne, ale nieje to úplne pravda. Častokrát ho človek nemusí ani hľadať pretože ono si nájde jeho. Väčšina života sa odohráva na ulici a preto najmä v okolí bazárov existuje množstvo podnikov, ktoré pripravujú niečo pod zub. Existujú aj drahšie reštaurácie, ale tých už v meste nieje toľko ako obyčajných malých reštaurácii. Často sa podáva v placke kebab alebo faláfel, no natrafiť môže člověk aj na „lahmacun“, resp. irackú verziu tejto tureckej pochúťky. Tu v Iraku sme mali lahmacun len v Zakhu a bola to placka jemne potretá omáčkou s pár kúskami miniatúrneho mäsa. V Dohuku, pár metrov od spomínaného hotela Parleman sme zase mali naše najlepšie jedlo. Objednali sme si grilované kura za 6000 ID a k tomu dostávame všetko čo majú. Okrem kuraťa na stole pristáli všemožné misky. Dva druhy ryže, pričom jedna z nich je ochutená sušenými hrozienkami. Grilované baklažány, varené zemiaky so šťavou, miska cícerovej polievky, fazuľová omáčka a nesmie chýbať nekonečný rad čerstvého chleba. Za 5 € človek ochutná veľa domácich jedál a ani to nebude vládať zjesť. Ceny obyčajného kebabu či faláfelu sú podstatne nižšie a za taký zaplatíte na ulici cca 500 – 1000 ID (čiže 0,50 – 0,90 €). Niekde majú viacero typov kebabov a napríklad kuracie kúsky napichané na špajdli chutili veľmi dobre. Veľa krát si stačí objednať kebab alebo niečo iné a šalát, omáčky a chleba je už v cene a donesú ich na stôl. Kto sa nechá zlákať sladkým, tiež neoľutuje. Mnohé cukrárne sú ukryté priamo v bazáre, alebo len tak na ulici. My sme našli jednu niekde v uličkách Dohuku a ochutnali sme super sladkú baklavu aj chalvu (1000 ID). Tradičný nápoj, ktorý je úplne všade je čaj, no treba podotknúť, že extrémne presladený čaj. Podávajú ho v malých tulipánových pohárikov v akých sa servíruje aj v Turecku a na spodku ešte často vidno 2-3 centimetrovú vrstvu cukru. Čajovní je v každom meste veľa, či už na uliciach, v bazáre alebo niekde v parku. Sem tam aj pouliční predavači chodia a ponúkajú čaj, ale to sa nevyrovná tomu, keď si člověk sadne do čajovne plnej starších Kurdov oblečených v typickom odeve. Na bazáre sa dajú celkom dobre nakúpiť oriešky, pistácie, hrozienka, sladkosti, cukríky alebo čaj či napríklad aj miestnu špecialitu syr. Je zapletený ako nám známe syrové korbáčiky, ale je mohutnejší a niekoľko krát slanší. Kto nechce kupovať veci len tak niekde z malých obchodíkov na ulici, napr. v Dohuku nájde supermarket (kúsok od známeho lunaparku Dream City), kde sa dajú zohnať tiež zaujímavé veci.
Ceny potravin:
čaj – 250 ID
lahmacun (resp. iracká napodobnenina) – 1000 ID
cola, fanta (1,5l) – 1000 ID
voda (0,5l) – 250 ID
faláfel ši kebab v placke na ulici – 500 – 1000 ID
obed v reštaurácii – 5000 – 7000 ID
sladkosti – 1000 ID
Za informace děkujeme Tomášovi Kubušovi
[/cut]
