Před invazí spojeneckých vojsk do Iráku v roce 2003 byly otevřené pozemní trasy ze Sýrie, Jordánska a Íránu, které jsou nyní pro cizince až na výjimky uzavřené. Po zemi tedy můžete (alespoň teoreticky a za klidné situace) vstoupit jen z Turecka.
Letecky je možné se dopravit do Basry, Bagdádu a Arbílu. Arbíl má pravidelné spoje z Ammánu a Vídně (2007).[cut]
Doprava po Severním Iráku
Jak se tam dostat?
Najjednoduchší spôosob je určite lietadlo na priamej linke Austrian Airlines spájajúcu Viedeň s hlavným mestom irackého Kurdistanu Arbilom, ale takto by sa člověk obral o veľké množstvo zážitkov, ktoré na neho čakajú na ceste samotnej. Z našich končín sa člověk ľahko dostane do tureckého Istanbulu, ktorý sa môže stať začiatočným bodom celej cesty. Z Prahy, ale aj Bratislavy chodia každý deň autobusové linky do bulharskej Sofie, kde stačí presadnúť na autobus priamo do Istanbulu. Z Bratislavy trvá cesta do Sofie okolo 13-14 hodín a prichádza sa ráno, aby člověk stihol najbližší autobus do Istanbulu, kam je to ďalšich 9-10 hodín. Lístok z Prahy do Istanbulu stojí cca. 95 € pričom študenti majú zľavu okolo 10 €. Z Bratislavy vyjde lístok na cca. 85 €. Síce sa lístok kupuje priamo do Istanbulu, v Sofii treba prestúpiť, ale s tým už človeku poradia priamo na mieste.
Ak si človek naplánuje cestu dostatočne dopredu, dajú sa kúpiť pomerne lacné vnútroštátne turecké letenky. Treba si overiť spoločnosti ako sú OnurAir (http://www.onurair.com.tr/) alebo Pegasus (http://www.flypgs.com/en/default.aspx). Ak má človek šťastie nájde tu dokonca do Diyarbakiru na východe krajinu lacnejšiu letenku, ako keby išiel autobusom. Keď som kupoval letenku s mesačným predstihom, podarilo sa mi kúpiť Istanbul – Diyarbakir za 52 TL (cca 26 €), pričom autobus na tejto istej linke ide takmer celý deň a lístok na neho stojí rovných 70 TL (cca 35 €). Ak sa niekto rozhodne pre autobus na otogare (kam príde priamo zo Sofie) nájde spoločnosti, alebo spoločnosti nájdu jeho a čoskoro niečo do Diyarbakiru pôjde.
Doprava v severním Iráku
Najdôležitejšie pravidlo čo sa dopravy v severnom Iraku týka je nechodiť miestnymi autobusmi! Kto si to zapamätá, je v pohode. Bežne autobusové linky síce môžu byť lacné, ale prechádzajú predmestím Mosulu (ktorý je momentálne podľa miestnych nebezpečnejší ako samotný Baghdad) alebo predmestím Kirkuku, pričom v nich môžu zastaviť. Cestovateľ v tomto regióne sa nevyhne „shared“ taxíkom, čiže taxíkom, ktoré odchádzajú keď sa zaplnia pasažiermi, alebo ak si ho človek zaplatí sám pre seba. Na zaplnenie taxíka som nikdy nečakal viac ako hodinu, čiže odchádzajú dosť frekventovane. Platí pravidlo, že ak je človek v meste Zakho a chce ísť do Dohuku, treba hľadať miesto, ktoré všetci poznajú ako „Dohuk garage„, z Dohuku do Arbilu treba hľadať „Arbil garage“ a takto to funguje všade. Taxíky behajúce po meste sú väčšinou lacné, čiže stačí na niektorý kývnuť priamo na ulici, povedať cieľ a o pár chvíľ ste tam. Taxíky jazdiace v severnom Iraku sú pomerne nové a moderné Toyoty, ktoré by tu človek pravdupovediac ani veľmi nečakal. Pri cestovaní medzi mestami si niekedy taxikári môžu myslieť, že chcete taxík len pre seba, preto treba vysvetliť, že kľudne počkáte aj na ostatných cestujúcich. Medzi mestami Dohuk a Arbil existujú dve cesty, pričom jedna z nich prechádza arabským Mosulom (kadiaľ chodia autobusy) a druhá je stále vo vnútri kurdského regiónu. Je lepšie sa spýtať či povedať taxikárovi, že cez žiaden Mosul nechcete ísť aj keď ani samotní Kurdi tam nejazdia. Pri názve Mosul si často prejdú prstom po krku. Pre tú pohodu je lepšie si to zistiť dopredu. To iste platí ak sa cestuje medzi Arbilom a Suleymaniou na juhu regiónu. Tu existujú tiež dve cesty. Jedna škrtne predmestia Kirkúku a všeobecne sa neodporúča chodiť touto cestou, no keď sa človek baví s miestnymi tak s Kirkúkom na rozdiel od Mosúlu nemajú žiadny problém a chodia tadiaľ aj oni. Ďalší hovoria, že je lepšie sa mu vyhnúť. Druhá cesta vedie cez mestečko Koya, kde treba prestúpiť. Cesta z Arbilu potom vyzerá tak, že v Arbile treba nájsť „Koya garage“ a taxík Vás vyhodí na malej stanici v mestečku Koya, kde už stoja pristavené autá do Suleymanie. Celá cesta trvá aj s prestupom zhruba 3-4 hodiny. Na prestup v Koyi som čakal maximálne hodinu, čo bolo najdlhšie z celej irackej cesty. K tejto ceste treba podotknúť, že patrí k najkrajším prírodným scenériám celého severného Iraku! Cesta sa kľukatí nádhernou krajinou, prechádza sa okolo jazera Dukan, na horizonte sa rozbiehajú hory a miestami dokonca pripomínajú tufové kamene tureckú Kapadokiu. Naopak cesta smer Kirkúk vedie cez púšť či polopúšť. Cenovo je to to isté, len ako hovorím, cesta cez Koyu je niekoľko násobne príjemnejšia. Pri odchode zo Suleymanie opäť treba hľadať „Koya garage“. Odtiaľto chodia taxíky aj do Arbilu, Koye či do Arbile cez Kirkúk. Tie sa zaplnili skôr, ale ja som čakal asi len 30 minút kým sa nazbierali ďalší traja ľudia.
Kto by chcel navštíviť hrady Khanzad či Salahaddin, treba si vziať v Arbile hocikde na ulici taxík a zjednať cenu priamo s taxikárom. Miestna doprava k nim takmer nechodí. Nám sa podarilo zjednať taxík pre 3 osoby na cca 5-6000 ID/osoba, pričom sme sa dohodli, že nás šofér vyhodí v Ain Kawa, čo je kresťanská štvrť v Arbile.
Ceny dopravy na osobu:
Zakho – Dohuk – 7000 ID (zjednali sme z pôvodných 8500 ID)
taxi Dohuk – Lalish (čakanie 2hod) – Dohuk – celé auto so šoférom vyšlo 50 USD
Dohuk – Arbil – 13 000 ID (zjednané z 15 000 ID)
taxi Arbil – „Koya garage“ – 3000 ID (taxi pre seba)
taxi po meste v Dohuku či Arbile – 1000 – 3000 ID
Arbil – Koya – 5 000 ID
Koya – Suleymanieh – 10 000 ID
Arbil – Dohuk (traja sme zjednali na 40 000 ID/auto)
Arbil – hrad Khanzad, Salahaddin – Arbil – 6000 ID (traja sme zjednali auto)
Dohuk – hranica Ibrahim Khalil – 8000 ID
Za informace ze Severního Iráku děkujeme Tomášovi Kubušovi[/cut]
