Alžírsko – esencia severu a juhu

Len málokomu však napadne vydať sa do Alžírska. Vojna za nezávislosť a teroristická hrozba 90. rokov neuvrhla Alžírsko do najlepšieho svetla. Dnes je ale situácia úplne iná! Krajina sa opäť postavila na nohy, bezpečnosť už viac nie je problémom a Alžírsko, ktoré si aj po ťažkých skúškach minulosti dokázalo zachovať svoju unikátnu atmosféru, je pripravené znovu privítať zahraničných turistov, ktorých si tak veľmi zaslúži.

Keď sa na začiatku tohto roka naskytla cestovnej kancelárii Dream Africa možnosť rozšíriť svoje portfólio o novú africkú destináciu, neváhali sme ani sekundu a vydali sme sa preskúmať, ako to s touto opomínanou a zabudnutou krajinou naozaj vyzerá.

Alger la Blanche – Biely Alžír

Naša cesta, prirodzene, začala v hlavnom meste Alžír. Po skúsenostiach z iných afrických krajín, hlavne z predchádzajúcej cesty do Sudánu a Eritrei, ktorú sme mali ešte v čerstvej pamäti, sme očakávali trošku „africkejšiu“ atmosféru. Namiesto tej nás privítalo svieže počasie, zeleň a všadeprítomná vôňa jarných kvetov. Historická prítomnosť Francúzska v krajine je do očí bijúca – hlavné mesto situované na pobreží Stredozemného mora je plné krásnych bielych koloniálnych budov a bulvárov, vďaka ktorým je prezývané tiež „Alger la Blanche“ – Biely Alžír.

Francúzsko zanechalo v krajine okrem architektúry dve ďalšie významné stopy – francúzsky jazyk, ktorým, ako sme hneď zistili, sa tu dá dohovoriť omnoho jednoduchšie ako po arabsky a bolestivú spomienku na nedávny boj za alžírsku nezávislosť, ktorý pripomína impozantný betónový pamätník mučeníkov týčiaci sa nad mestom.

Mesto Alžír ponúka návštevníkom vďaka svojej pestrej minulosti mnoho rozmanitých pamiatok – na svoje si tu v múzeách prídu milovníci rímskeho a byzantského obdobia; nadšenci islamskej, arabskej či osmanskej kultúry sa nabažia pri prehliadke starého mesta zo 16. storočia s jeho mešitkami a vilami a sklamaní nezostanú ani takí turisti, ktorí sa radi kochajú koloniálnou architektúrou pri šálke kávy.

Miesto, ktoré nás najviac zaujalo, bola práve spomenutá Casbah. Staré mesto, rozprestierajúce sa na kopci medzi citadelou a pobrežím mora, nás vtiahlo do svojich tenkých uličiek a zaviedlo priamo do príbytkov chudobnejšieho obyvateľstva. Zo strechy jedného z domov, na ktorú sa nám podarilo vyštverať, sme zažili neopísateľný výhľad na toto veľké, pomaly sa rozpadajúce bludisko.

Nejširší nabídku průvodců a map Alžírska (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně a na eshopu KnihyNaHory.cz

Constantine – Guliverov lietajúci ostrov

Cesta na východ od Alžíru – do berberskej hornatej oblasti Kabýlia, nebola turistom v minulosti z bezpečnostných dôvodov odporúčaná. Dnes je však situácia odlišná a návštevníci majú možnosť vydať sa na turistiku či lyžovačku do pohoria Djurdjura, vyšplhať na najvyššie položený maják v Stredozemnom mori v meste Bejaia a pozdĺž celého severného pobrežia preskúmať rímske pamiatky, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani samotný Rím.

Výlet na severovýchode Alžírska sme zahájili v treťom najväčšom meste krajiny – v Constantine. Mesto, ktoré francúzsky spisovateľ Alexander Dummas nazval nadprirodzeným miestom či Guliverovým lietajúcim ostrovom, je skutočným zázrakom prírody i ľudskej vynaliezavosti. Rozprestiera sa totiž na oboch stranách kaňonu Oued Rhumel poprepájaných navzájom početnými väčšími i menšími mostmi.

Nad mestom nám dych berúce výhľady ponúkol víťazný oblúk venovaný pamiatke zosnulým. Chvíľku na rozjímanie či spev muezzína zvolávajúceho k modlitbe sme si zas dožičili v jednej z najväčších mešít islamského sveta – v mešite Emira Abdalkadera, ktorej minarety siahajú až do výšky 107 metrov.

Ghoufi – pohorie Aurés

Z Constantine sa nám podarilo vyraziť až neskoro večer a do tradičného berberského domu v pohorí Aurés, v ktorom sme trávili noc, sme prišli až po tme. Ráno sme preto neverili vlastným očiam. Zobudili sme sa totiž v celkom inom svete – v kaňone Ghoufi vytvorenom riekou Abiod, ktorého pieskovo sfarbené skaly posiate palmami ukrývajú vo svojom vnútri pozostatky starých berberských miest zapísaných v zozname dedičstva UNESCO. Pri výhľade na túto nádheru sme si vychutnali raňajky, ktoré nám z domácich surovín ochotne pripravili pohostinní domáci.

Timgad a Djemila – rímske klenoty v Afrike

Cesta z kaňonu na miesto zvané Timgad nebola dlhá, napriek tomu nás však preniesla ďaleko v čase k civilizácii, ktorá taktiež zohrala významnú úlohu v dejinách Alžírska – k starovekým Rimanom. Rozľahlé mesto Timgad tu okolo roku 100 n.l. pre svoje légie vystaval cisár Traján. Ako na dlani sa pred nami rozprestieralo kompletné rímske mesto a my sme sa prechádzali jeho ulicami pomedzi domy, kúpele, divadlo, fórum, knižnicu a brány.

Neďaleko mesta Setif leží ďalší rímsky klenot – ruiny Djemila. Zasadená v horách Malej Kabýlie len 40 km od Stredozemného mora, Djemila je jedným z najdokonalejších príkladov spojenia rímskej moci a africkej krásy! Nie nadarmo získala svoje dnešné meno – Džamíla totiž v arabčine znamená krásna. Nie je až taká rozsiahla, avšak vďaka svojej polohe nás očarila ešte viac ako Timgad. Rímske ruiny sa tu rozprestierajú na lúke posiatej farebnými kvetmi. Sychravé počasie dodávalo miestu magickú atmosféru.

Djanet – dobrodružstvo v púšti

Keďže je Alžírsko najväčšou africkou krajinou a desiatou najväčšou krajinou sveta, vzdialenosti medzi jednotlivými mestami sa len ťažko zdolávajú po súši. Náš ďalší cieľ, oázu Džanet pri líbyjsko-nigerských hraniciach, sme preto navštívili letecky. Bez preháňania môžeme povedať, že púšť v okolí mesta s jej mimozemskými výjavmi, dunami, skalnými útvarmi, žlto-červeným pieskom a cennými nástennými maľbami a rytinami patrí k najkrajším miestam, aké Dream Africa doposiaľ navštívila.

Spoločnosť nám na našej ceste Saharou robili traja Tuarégovia, ktorí nás naučili pripravovať tradičné jedlá vrátane chleba upečeného priamo na piesku. Energiu v horúčavách sme pravidelne dobíjali pravým beduínskym zeleným čajom. Najlepšími momentmi pre nás však boli západy slnka na dune a noci strávené pod hviezdnym nebom.

Tamanrasset – brána do pohoria Hoggar

Poslednou zastávkou na našej ceste bolo pohorie Hoggar juhozápadne od Djanet, kam sme sa opäť presunuli lietadlom. Základňou pre výlety do hôr je mesto Tamanrasset. Len minimum turistov, ktorí navštívia Alžírsko, sa vyberie do tejto oblasti – situáciu tu totiž komplikuje nevyhnutnosť vojenskej eskorty. Vojaci nám robili spoločnosť aj počas dvojdňového výletu na horu Assekrem. Assekrem v jazyku Tuarégov znamená koniec sveta a my sme rýchlo pochopili, prečo je to tak. Od tábora, v ktorom sme nocovali, sme sa vydali na vrch hory pozorovať západ slnka a všade pod nami sa rozprestierali len tmavé, farbu meniace hory.

Nikde ani náznak civilizácie. Výhľad bol tak neopísateľne nádherný, že sme si na horu vyliezli ešte raz pri východe slnka a na naše veľké prekvapenie sme boli pohostení čajom a sušienkami od poľského kňaza Zbyška, ktorý tu na samote spravuje kaplnku Charlesa de Foucauld. Po návrate do Tamanrassetu sme si ešte spravili výlet po okolí na ťavách a zúčastnili sa ťavích pretekov.

Na kávičke u ministra

Vďaka skvelým miestnym kontaktom sme boli na záver nášho pobytu pozvaní na kávu k samotnému ministrovi turizmu, pánovi  Abdelkaderovi Benmessaoud. Mali sme možnosť podebatovať s ním o tom, ako sa Alžírsko dostalo zo svojich problémov a aké kroky vláda podniká pre obnovenie turistického ruchu v krajine.

Provincia Bešár – oázy plné histórie

Výlet sa nám síce skončil, no my sme na Alžírsko nemohli prestať myslieť. Dali sme si predsavzatie, že postupne spoznáme všetky zákutia tejto nesmierne rozmanitej a krásami nabitej krajiny. Preto sme o pár mesiacov podnikli ešte jednu cestu – tentokrát do provincie Bešár na marockých hraniciach. Tu sme postupne navštívili oázy Taghit, Beni Abbés a Timimoun. Ukryté v jednom z dvoch obrovských piesočných morí alžírskej Sahary, oázy plné palmových hájov a historických miest zvaných „ksar“ nás opäť zaviedli do celkom iného sveta.

Tenesmimt – malý zázrak v horách

Tábor Assekrem v pohorí Hoggar už sme spomenuli skôr, musíme sa však s vami podeliť o zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudneme. Po výdatných letných dažďoch boli hory a lúky počas našej druhej návštevy posiate červenými kvietkami „Tenesmimt“, ktoré túto nehostinnú oblasť premenili na naozaj magické miesto. Miestni obyvatelia nám potvrdili, že niečo podobné v oblasti nezažili už desiatky rokov.

Splnilo Alžírsko naše očakávania?

Nielen že splnilo, niekoľkonásobne ich aj predčilo! Afrika je rozmanitá a plná prekvapení, nikto z nás však nečakal, že ho tak veľmi prekvapí práve Alžírsko. Vďaka bohatej histórii a veľkej rozlohe tu na každom mieste spoznáte inú kultúru, ochutnáte iné jedlo, uvidíte odlišnú krajinu, započujete iný jazyk. Tento mix histórie a prírodných scenérií vám zaručí jeden z najkrajších zážitkov vášho života.