Aké je osem týždňové cestovanie po krajine „neobmedzených“ možností? A ako v USA praktikujú vysokohorskú turistiku? V Amerike je vše „really easygoing“ i turistika.
Hodiny a hodiny presedené za volantom, pomaly ubiehajúca cesta monotónnou krajinou stredozápadu bez jediného náznaku povrchovej nerovnosti. Najbližší náznak civilizácie je vzdialený 30 míľ cesty smerom za zapadajúcim slnkom. Pre porovnanie, je to vzdialenosť ako z Českých Budějovíc do Písku. Apropo západ slnka tu z pohľadu Stredoeurópana trvá neuveriteľne dlho. Ostré lúče slnka, ktoré počas leta premenia zelené prérie na hnedú vyschnutú skalu, sa pomaly menia na jemné oranžové svetlo, už už to vyzerá, že posledné zbytky žeravej gule zapadnú za obzor, a krajinu zahalí tma. Tento dej, ktorý u nás trvá pár minút si môžu milovníci romantiky vychutnávať dlhé desiatky minút.
V lete 2005 som zažil cestu svojich snov, po dvoch semestroch tvrdého štúdia strávených na americkej univerzite nachádzajúcej sa uprostred nekonečných prérií, sme sa so skupinou študentov vydali na osem týždňové cestovanie po krajine „neobmedzených“ možností. Niekoľko mesiacov pred našou plánovanou cestou sme zistili, že v oblasti dopravy pre nezávislé cestovanie sú americké možnosti až príliš obmedzené – prakticky sú na výber iba dve alternatívy, použitie kúpeného, poprípade prenajatého auta. My sme sa rozhodli pre kúpu. Po prelistovaní inzertných príloh miestnych novín, zopár telefonátoch a obhliadok potencionálnych tátošov sa rozhodujeme pre kúpu toho pravého. Na ďalší deň ideme do banky, kde vyberieme hotovosť, majiteľ nám predá kľúče a podpíše prevod na technickom liste a my spokojne odchádzame s naším novým autom. Žiadne veľké papierovačky, je to až prekvapujúco jednoduché, akoby povedali Američania je to „really easygoing“.
Nejširší nabídku průvodců a map USA (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně v pražském Klubu cestovatelů nebo v eshopu KnihyNaHory.cz
Inžinieri na kolesách
Naša spokojnosť končí pár dní po kúpe, keď po detailom skúmaní všemožných tlačidiel a páčok na palubnej doske celé osadenstvo auta pozostávajúce zo štyroch študentov technickej univerzity skonštatuje, že máme obrovskú smolu a v krajine, kde má približne 95 % všetkých áut klimatizáciu sme zrovna my kúpili jeden kus z 5 %, ktoré ho nemajú. Asi sme si boli príliš istý svojimi technickými vedomosťami, alebo sa v nás prejavil syndróm inžiniera, za žiadnu cenu nesiahnuť po návode na obsluhu, ten je predsa písaný pre netechnikov. A my technicky vzdelané hlavy dokážeme prísť na všetko sami. Po pár dňoch jazdy za neustále otvorených okien prichádzame do arizónskej púšte, kde denná teplota prekračuje 50°C. Dva dni sa vozíme v saune, až to jeden z nás nevydrží, a zníži sa k prečítaniu manuálu. Heuréka. Tlačidlo, ktoré vyzeralo ako ohrev zadného skla prebúdza klimatizáciu k činnosti.
S autom za divočinou
Ako asi ľudia, ktorí aj na 500 metrovú vzdialenosť používajú auto, praktikujú vysokohorskú turistiku, vŕtalo mi hlavou pred našou návštevou Rocky Mountains. Odpoveď je jednoduchá. Národné parky sú upravené pre autoturistiku. Vedie v nich okružná cesta, na ktorej je množstvo tzv. výhľadových bodov s parkoviskami. Veselá americká rodinka, ktorá sa vybrala na výlet, nasadne spokojne do auta, po 15 minútach cesty zastaví na parkovisku, vystúpi z auta, urobí „vrcholovú“ fotku a pokračuje v ceste ďalej. Po ďalšej štvrťhodine má za sebou zdolaný ďalší kopec, tento krát však výhľad z parkoviska nestojí za veľa námahy a tak otvoria okno, vystrčia fotoaparát von z okna a ďalšia fotka do rodinného albumu z divočiny je na svete. Pre nás dobrodružnejšie povahy má vysokohorská autoturistika len a len výhody. Množstvo turistických chodníkov ponúka veľa príležitosti na preskúmanie ľudoprázdnych lesov a kopcov.
