Nepál – sloboda na dosah ruky

Zhrnúť môj vzťah a moje skúsenosti z Nepálu do krátkeho článku je pre mňa rovnako nemožné. Cítim, že tým ohraničím niečo, čo si nezaslúži byť ohraničené, že uzatvorím do nádoby niečo, čo v nádobe nemá byť. Asi je to tým, že Nepál je krajina slobodného ducha, slobodných ľudí a túto slobodu jej nechcem brať. Veď je to práve táto sloboda, ktorá mi tam v mnohom otvorila oči a srdce…

…ani neviem ako a je to tu. Snažím sa zbaliť si všetky potrebné veci na svoj 6 týždenný pobyt v malej nepálskej dedine východne od Kathmandu, kde budem vyučovať angličtinu žiakov v miestnej škole. Na svoj dobrovoľnícky pobyt idem vďaka českej organizácii Namasté Nepál, ktorá sa snaží rôznymi spôsobmi pomáhať tejto krajine. Okrem vyučovania angličtiny dobrovoľníkmi v miestnych školách tiež stavia školy tam, kde sú najpotrebnejšie, pomáha pri budovaní nemocníc, či podporuje chudobné deti, aby mohli chodiť do školy…

…je večer a letisko, kde som priletela, vyzerá inak ako všetky letiská, ktoré som doteraz videla. Žiadne sterilizované priestory, ale normálna tehlová budova. Keď idem taxíkom do hotela, pripadá mi to skôr ako keby som sa viezla prašnou ulicou na koniec sveta, a nie centrom hlavného mesta. Moje pocity sú zmätené, a dá sa povedať, že zažívam kultúrny šok. To zatiaľ neviem, že bude trvať ešte asi týždeň, kým prejde. A dôvod? Rúcajú sa mi všetky istoty, ktoré mi poskytovala „moja“ civilizácia a ja sa zrazu cítim stratená. Stratená vo svete, ktorý funguje úplne inak, ako ten, ktorý tak dôverne poznám… V kútiku však viem, že to je práve moja duša, ktorá sa z toho raduje..tak jej nechám priestor, veď ona už bude vedieť čo s tým…

…po pár dňoch „prežitých“ v Kathmandu som na ceste autobusom do dedinky Thapagaun, kde budem nasledujúcich 6 týždňov učiť angličtinu. A ani neviem prečo, vychutnávam si cestu v rozheganom autobuse preplnenom ľuďmi a rôznymi vecami. Obdivujem vodiča aj autobus, a niekedy mi je záhadou, akým spôsobom tak úspešne zvládajú túto, pre mňa neprejazdnú cestu. Nechávam na osud, či sa autobus nahne smerom do rokliny alebo zostane na ceste. Na moje počudovanie mi to dáva akýsi pocit slobody a radosti. A na moje šťastie sa autobus nahne vždy tým lepším smerom a zostáva na ceste…

Nejširší nabídku průvodců a map Nepálu (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně a na eshopu KnihyNaHory.cz

…ani neviem ako, a v dedinke Thapagaun sa cítim ako doma. Rozmýšľam, čím to je. Asi to bude tým, že je tu všetko tak „normálne“, tak jednoduché, tak úprimné a obyčajné. Užívam si túto obyčajnosť, to, že môj deň sa skladá zo samých obyčajných činností. Užívam si, že v škole je to s deťmi niekedy jednoduchšie a niekedy zložitejšie. Prvotná eufória žiakov z toho, že majú „bielu“ učiteľku z Európy už opadla a neposlúchajú ma rovnako ako neposlúchajú iných učiteľov. Konečne! To znamená, že ma berú tak trochu ako svoju, a už nie som len turistka. Užívam si vedomie, že nie všetko môžem a chcem ovplyvniť, a že za každú cenu nemusím dosiahnuť výborný výsledok…

…na hodinách angličtiny sa snažím hovoriť trochu po nepálsky, prekladať slovíčka, ktorým deti nerozumejú. Odmenou mi je srdečný smiech žiakov. Na oplátku deti strácajú ostych hovoriť po anglicky. Možno si uvedomili, že nie je nič strašné hovoriť „smiešnym“ jazykom bez správnej výslovnosti…

…dni pomaly ubiehajú, a aj keď si to nechcem priznať, prichádza čas lúčenia a odchodu. Lúčenie nemám rada, snažím sa z neho urobiť veselú udalosť, ale moc sa mi to nedarí. Do poslednej chvíle si neuvedomujem, že naozaj odchádzam. Ešteže ma čaká takmer 10 hodín strávených na letiskách čakaním. Snáď to za ten čas pochopí aspoň moja hlava, keď už nie srdce. Niečo mi však hovorí, že to nebolo posledný krát, čo som navštívila túto krajinu. Musím sa predsa vrátiť po svoje srdce.