Titulok článku je zároveň aj mottom symbolického cintorína s kaplnkou pri Popradskom plese, ktorý nám pomáha spomenúť si na našich najbližších, ktorý prišli o svoj život v horách. Autorom myšlienky na vytvorenie tohto miesta nachádzajúceho sa pod skalnou steny Ostrvy bol maliar Otakar Štáfl z Prahy. A bohužiaľ, krížov na cintoríne stále pribúda.
Česká a Slovenská republika sa môžu popýšiť mnohými pamiatkami. Historickými, medzi ktoré môžme zaradiť nádherné hrady, zámky, kaštiele a kostole. Prekrásne centrá miest s dlhoročnou históriou či malé dedinky, v ktorých na nás dýchne minulosť a vtiahnu nás na užasnú cestu do už dávno vzdialených stáročí.
Ale príroda nezaostáva za týmito krásami. Dalo by sa povedať, že dokonca v mnohých ohľadoch predbieha výtvory ľudskej ruky. Fantastické lesy, priezračné rieky a potôčiky, horské bystriny a pramene, rozľahlé lúky a pasienky nadchnú každého, kto má rád prírodu. A ostatným aspoň vyrazia dych hory zaliate snehom počas zimy, či zasypané slnkom počas leta. Hory, na ktorých sa človek cíti ako pán sveta.
Ale netreba zabúdať na jednu veľmi dôležitú vec. Snežka nie je Gerlach. 1602 metrov nie je 2654 metrov. Všetci matematici povedia, že to je zrejmé, avšak turisti, akoby občas zabúdali na to, že tisíc metrov je predsa len určitá výška. Je to rozdiel. A bohužiaľ niekedy aj rozdiel medzi životom a smrťou.
Mnoho turistov akoby nemalo rešpekt pred Vysokými Tatrami a správajú sa viac než nezodpovedne. Ignorujú varovania pred lavínovým nebezpečenstvom, nedržia sa vyznačených chodníkov, správajú sa neobozretne alebo podcenia prípravu, či sa už týka oblečenia, vybavenia alebo dostatku informácií o mieste kam majú namierené.
Domáci sa správajú rovnako riskantne ako zahraniční turisti. Či už sú to Slováci, Poliaci alebo Česi. Avšak štatistiky nám už dlhú dobu ukazujú jeden smutný záver.
Za posledných 350 rokov je doložených viac ako osemsto tragických nehôd pri ktorých zahynulo viac ako tisíc ľudí. Bohužiaľ, konečné číslo bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte väčšie, pretože štatistiky sú vedené až od päťdesiatych rokov minulého storočia. Prevažná časť tragédií bola zaznamenaná v rokoch 1945 – 2000, kedy sa v Tatrách stalo 635 nehôd, ktorých výsledkom bolo 722 mŕtvych. Počet úmrtí bol najväčší v rokoch 1970 – 1990.
Najčastejšou príčinou smrteľných nehôd sú pády. Z celkového počtu dôvodov úmrtia zaberajú až 40%.
Podľa Českého horolezeckého svazu v rokoch 1995 až 2003 umrelo na slovenských horách 77 Slovákov, 53 Čechov, 45 Poliakov, 8 Maďarov a 10 občanov iných štátov.
Výročná správa Horskej záchrannej služby nám ukazuje menšie zlepšenie vo vzťahu k Českej republike, pretože hovorí, že v roku 2007 bolo z 1535 zásahov 584 vedených kvôli občanov Slovenskej republiky, 304 na záchranu občanov Poľska a 228 zásahov smerovalo na pomoc obyvateľom Česka, čo predstavuje tretiu priečku.
Čísla sú to aj napriek tomu určite alarmujúce, ale do značnej miery vysvetľujú, prečo ľudia, obľubujúci čierny humor, vymýšľajú množstvo vtipov o českých turistoch a slovenských horách.
A pritom stačí tak málo.
Naozaj nepreceňovať svoje sily, zaobstarať si vybavenie, kvôli ktorému sa možno budeme musieť udrieť po vačku, ale odmenou nám bude vysoká kvalita. A hlavne naozaj počúvať odporúčania a varovania.
Na http://www.hzs.sk/index.php?lang=sk sa dajú nájsť vždy aktuálne informácie o stave počasia, či lavínovej situácii na horách. A ich sledovaním sa dá predísť mnohým udalostiam, ktoré sa v minulosti často končili smrťou.
A preto nám ostáva len dúfať, že na symbolickom cintoríne pri Popradskom plese, kde je už umiestnených štvrť tisíca tabuliek reprezentujúcich štyristo mŕtvych, nepribudne ani jedno ďalšie meno.
