Hakuna Matata Zanzibar

Zima bola tento rok mimoriadne dlhá, pravdupovediac o dosť dlhšia, ako bolo pre nás únosné. Preto sme už vo februári vypadli na týždennú bajkovačku do Izraela. Ale nestačilo. Takže Dašena kontinuálne sledovala ponuku low-cost leteniek a podávala hlásenie. Niekedy sme len tak snívali o lokalitách na hony vzdialených nášmu rozpočtu, ale teraz to bolo iné. Zanzibar nás dostal. Tyrkysovo-modrá voda, biely piesok, vysoké palmy, vôňa čerstvo upečených rýb. Skrátka jeden z posledných prírodných rajov, ktorý sľuboval množstvo nevšedných zážitkov.

Ale prečo tie nízke ceny leteniek? Aha, je začiatok marca a blíži sa obdobie dažďov. Na klasickej ležo-dovolenke sme boli naposledy pred 10 rokmi, ale mámeniu ponuky SuperLetuska.sk sa odolať nedalo. Nedalo! Majú to vymakané, žiadne zbytočné prestoje na letiskách a prestupovanie na desaťkrát. Stačia tri kliky a letíme.

S batohom cez ostrov

Po 12 hodinách pristávame na čiernom kontinente. Zanzibar (Zandž barr = ostrov černochov) prislúcha Tanzánii a od Afriky ho delí len 70 km. Pokojný život rybárov a farmárov strpčili najskôr arabskí námorníci, ktorí tu presadili islam a neskôr Portugalci, pre ktorých sa stal jednou z hlavných zásobární otrokov.

Namiesto predraženého taxíku sa do hlavného mesta vyberáme pešo. Dvaja belosi s veľkými batohmi síce vzbudzujú pozornosť, ale po prvých prekvapených pohľadoch cítiť pohodu. Nikto sa neponáhľa a nikto nechodí pešo. Načo. Pri teplotách atakujúcich štyridsiatku to nie je práve ideálna činnosť. Aj my, hneď pri prvej príležitosti mizneme vyšliapanou cestičkou v kríkoch a hádžeme sa do vôd indického oceánu.

V starej časti Zanzibar city, Stone towne (všetky domy sú postavené z koralovej skaly, preto to meno), máme rezervované ubytko. Ťažké ruksaky nechávame na izbe a vnárame do labyrintu úzkych uličiek, ktoré sa zo západom slnka zaplnili grilmi a stánkami. Kúsky grilovanej chobotnice a barakudy zapíjame chladenou šťavou z cukrovej trstiny a nechávame sa unášať momentom, ktorý sa už nikdy nebude opakovať.

Trhovisko Darajami

Možností nechať v Afrike prachy je neúrekom, ale tento štýl ide mimo nás. Aj teraz vstávame pred východom slnka a vyrážame na najväčšie miestne trhovisko – Darajami. Na raňajky. Toto vibrujúce miesto ponúka všetko – od rýb, cez ovocie a zeleninu, až po drogériu a elektroniku. Za avokádo veľké skoro ako hádzanárska lopta, rovnako veľké mango, pár červených banánov a šesť čapátí z kokosovej múky platíme smiešne dve eurá. Aký to paradox, oproti cenám v reštikách.

Do Jambiani ideme nákladnou verziou minibusu daladala, spolu s niekoľkými vrecami zemiakov, rozloženou posteľou, bicyklom na streche a 30 ľuďmi tlačiacimi sa na drevených pričniach. Keď sa pýtam závozníka, ktorý ma na starosti aj kasovanie cestujúcich, ako dlho pôjdeme, len pokrčí ramenami – „neviem, je to hrozne ďaleko“. Rozumej cca 50 km. Pre domácich je vôbec všetko ďaleko. Keď neskôr spomíname kde sme boli, len nechápavo krútia hlavou a nevedia pochopiť …

Východné pobrežie ostrova

Jambiani je malé, a asi najútulnejšie mestečko, ktoré sme na Zanzibare navštívili. Deti na nás s úsmevom pokrikovali jumbo (ahoj), tie odvážnejšie prišli bližšie a otvorenými ústami Dašu ťahali za vlasy. Celé východné pobrežie však charakterizuje silný odliv, takže sa tu dá kúpať len ráno a večer.

Nevadí, s prílivom sa objavili rybári a začali chystať svoje katamarány na rybačku. Obšmietam sa okolo nich a keď sa mi jeden prihovoril po anglicky, slovo dalo slovo a plavíme sa na večerné šnorchlovanie na blízky koralový útes. Suma, čo si vypýtal bola skôr symbolická, narozdiel od radosti, ktorú nám plavbou na drevenej plachetnici pri zapadajúcom slnku spôsobil. Skvelé!

Krátko po šiestej ráno znova sedíme na pláži a čakáme na zrod nového dňa. Vychádzajúce slnko, priezračná modrá voda, katamarány s plachtami napnutými v rannom vánku a za nimi šumiaca cestička. Neskutočná romantika!

Noc na pláži

Pokračujeme stopom do Pajé a ďalej do mestečka Pingwe. Je tradičný odliv, v tieni pod skalou rozkladáme deku a skáčeme do asi pol metrovej vody. Na šnorchlovanie to stačí a výhodou je, že malé pestrofarebné rybky nemajú moc priestoru na únik. Na noc sa po pobreží presúvame na opačnú stranu úzkeho výbežku do Michamwi.

Pri západe slnka je voda ešte teplejšia, ubytko nehľadáme, chceme zostať spať priamo na pláži – podobne ako George, barman z jedného z plážových barov. Na lehátku spáva non stop a rovnaký komfort ponúka aj nám. Keď pustí Boba Marleyho, vieme, že sme narazili na správneho týpka.

Noc bez moskytiery nebol úplne najlepší nápad, komáre sú pred obdobím dažďov neskutočné doterné, ale zvuk šumiaceho oceánu a raňajky nám spravili náladu.

Nejširší nabídku průvodců a map Tanzánie (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně v pražském Klubu cestovatelů nebo v eshopu KnihyNaHory.cz

Najkrajšia pláž na Zanzibare

O plážach v Nungwi sa hovorí, že sú najkrajšie na ostrove a je to fakt pravda. Hoteliéri pravidelne odstraňujú z pláže naplavené riasy, ktoré inde tak špatia krištáľovo biely piesok. A turistom sa to náramne páči, preto je ich tu aj na konci sezóny požehnane. Viac ako na všetkých ostatných plážach dokopy. Luxusné hotely ostro kontrastujú so skromnými podmienkami v akých žijú domáci, preto sme sa len okúpali, v štýlovej reštike „Mama Africa“ kúpili čerstvé čapátí a vrátili sa späť do Stone townu.

Trhovisko Darajami žije aj v noci, uličky sa zaplnili ďalšími predajcami, skúšame šťavu z mladého kokosu a niekoľko druhov pre nás neznámeho ovocia. Všetko chutí plnšie, oveľa plnšie ako v Európe. Obzeráme ponuku, vlníme sa do rytmu pulzujúceho námestia a ani si neuvedomujeme, že sme tu jediní bieli. Sem proste turisti v noci nechodia, je to vraj nebezpečné…

Všetko sa raz končí

Posledný deň sa zamračilo, tak sme čas vyplnili prechádzkami po meste. Väčšina domov bola postavená v 19. storočí, kedy bolo mesto jedným z najdôležitejších obchodných centier Indického oceánu.

Let máme až ráno, preto sa na letisko opäť vyberáme pešo. Už so samozrejmosťou nakupujeme v stánkoch pre domácich – mango, grilované ryby, pečené zemiaky a kokosové placky. Všetko to spláchneme šťavou z cukrovej trstiny a s plnými bruchami si vykračujeme tmavými ulicami. „Je vám jasné, že všetci nemusia byť radi, že vás tu vidia?“ –  vytrhne nás z bezstarostného opojenia miestny detektív. Sme už len pár stoviek metrov od letiska, ale pre istotu zvesíme hlavy a pridáme do kroku.

Bol to náš prvý výlet do „čiernej Afriky“ a lepšie zoznámenie ako Zanzibar, sme si ani želať nemohli. Na krásny, farebný a voňavý ostrov s priateľskými ľuďmi, ostrov lásky budeme ešte dlho spomínať. Zažili sme tam momenty, kedy slová neboli podstatné, čas neexistoval a jediné čo sme cítili, bol intenzívny pocit života…