Norsko – Galdhopiggen

Pokud nepůjdeš z východu, měla bys jít ve skupině navázaná na laně a nejspíš i s mačkami (záleží, jestli bude ledovec zasněžený). Pro nezkušenou je jít sama na takovou horu velmi riskantní, zvlášť když se zhorší počasí.
Může stačit tričko a větrovka, ale během cesty se třeba zhorší počasí na zimu a déšť nebo klidně i silné sněžení v srpnu. V horách je s tímto třeba počítat, zvlášť na severu a v Norsku.

Pojmom „z východu“ anonym asi myslí od chaty Spiterstulen. V tom prípade je to bezproblémové. V závere sa ide trocha po ľadovci, ale je väčšinou pokrytý snehom. Neviem o tom, že by tadiaľ niekto chodil naviazaný na lane a s mačkami a cepínom. Je to ale okolo 1370 metrov prevýšenia, čo môže netrénovaného človeka zaskočiť. Alternatívou je ísť od chaty Juvvasshytta, odkiaľ je to asi 630 m prevýšenia a asi polovica cesty vedie po ľadovci. Tam sa chodí naviazaný a s mačkami a cepínom. Ľadovcový výstroj sa dá požičať aj na chate Juvvasshytta (ale najlepšie je dohodnúť si to vopred). Počasie je samozrejme na horách vrtkavé, ale nie je až také nevypočítateľné, ako napr. v Tatrách. Popoludňajšie búrky sú v Jotunheimene skôr výnimkou a zväčša sa dá s dostatočným predstihom odhadnúť, či sa počasie bude zhoršovať, alebo nie. Čo sa týka oblečenia, odporúčal by som nejaké termoprádlo s dlhými rukávmi (najlepšie vlnené/Merino), nejakú fleecovú bundu a nejakú nepremokavú vetrovku. Namiesto fleecky sa môže oplatiť ľahká, skladná páperovka, ktorá „neváži nič“ a hreje 2x viac, než fleecka. Na nohy by som bral kraťasy a do batohu nepremokavé dlhé nohavice. Topánky vysoké a pevné – v Nórsku väčšinou nie sú turistické chodníky tak pekne upravené (schody) ako v Tatrách. No a nezaškodí ani čiapka a rukavice – kľudne aj zimné. Ak by dačo, tak kľudne aj napíš. Možno by som sa aj pridal :). tibor_m zavináč centrum.sk