Malajsie, Brunej, Filipíny a Indonésie

Jak jsem se nepotapel na Lomboku.

Kamil Zahradnicek

Vazeni pratele, jelikoz je tato diskuze anonymni, rad bych se vam na tomto miste pochlubil svoji neuveritelnou naivitou a hlouposti, se kterou jsem naletel vyhlasenemu lombokskemu podvodnikovi a gaunerovi Abdulovi. Tak jak to vsechno zacalo. Nuze, po roce stravenem na Zelandu, kde jsem na mistnich plantazich drel jak otrok za casto ani ne minimalni mzdu, jsem se rozhodl pracne nastradane penize utratit za cestovani. Zacal jsem Austaralii, kde jsem pobyl mesic a vsechno zde fungovalo jak na dratkach, krom toho, ze jsem znacne prekrocil predpokladany rozpocet. Pote jsem odletel na Bali, kde jsem kupodivu tyden zdarile odolaval natlaku a fintam mistnich pokoutnich sejdiru, smelinaru, dohazovacu apod. Po tydnu jsem uz mel te komercni turistiky pokrk a vypadnul jsem na Lombok, kde jsem si myslel, ze si o toho vseho ruchu odpocinu. Opak se ukazal byt pravdou. V momente kdy jsem vylezl z trajektu, se na me navalily haldy taxikaru, bylo uz 7 vecer, takze jsem jednoho usmlouval, aby me vzal do Mataramu, coz je mistni nejvetsi mesto. Cestou zacal mlit o tom, ze ma znameho v Senggigy, a ptal se za cim pry sem prijel. Tak jsem mu odpovedel, ze si chci udelat potapecsky kurs a vylezt na Rinjany. Pak uz jsme mlceli, jenom mi prislo, ze me veze podezrele dlouho. Nakonec me vysadil v Sengiggy pred inforacnim centrem a chtel po me dvojnasobou cenu. Na muj udiv mi tvrdil, vzdyt jsem prece chtel do Senggigy. Uz jsem nemel silu se s nim hadat. Z info centra na me vybehlo nekolik chlapiku, jestli pry neshanim ubytovani, neochotne jsem souhlasil. Zde se me ujmul chlapik jmenem Abdul, ktery se zpocatku jevil velmi symapticky. Podarilo se mu mi prodat balicek, nevim jak asi hypnozou, dohromady za 5,5 mil. rup. cca 11tis. korun, kde byl 4 denni pot, kurs, 3 dny trekking (tvrdil mi, ze bez pruvodce se tam nedostanu) a 7 dnu ubytovani + dva dny zapujceni motorky. Souhlasil jsem asi proto, ze jsem byl hodne nateseny na ten pot. kurs a hlavne jsem byl z Australie zvykly, ze vse funguje jak ma. Dva dny vse probihalo ok, pak me dovezli na trek, taky vse ok, krom toho, ze ostatni clenove skupiny zaplatili za trek misto 2,2mil jen 800tis. Za tri dny me hodili na Gili Island a ponechali svemu osudu, zde nastalo rozcarovani. V hotelu mi recepcni prozradil, co je Abul za smejda, kolik pry okradl turistu, a ze pry ubytko i kurs se nekona, protoze mu pry nikdy za nikoho nezaplatil. V tomto hotelu jeste bydlel jeden australan, dal jsem se s nim do reci, pry mel podobnou zkusenost, s tim ze se ale nedostal ani na trekking a penize pry z neho dostal po 4 dnech usilovneho lamani, s tim, ze spousta ostatnich turistu to vzdala. No zkratim to. Dostal jsem sileny vztek, volal jsem mu a vyhrozoval jsem mu vsim moznym, policii, ambasadou, s tim ze pujdu do novin atd. Za par hodin jsem dorazil do Senggigy a volam mu, ze jestli tu nemam na stole do hodiny penize za ten kurs, tak bezim na policii. On ze pry to nestiha, tak jsem mu dal 2hod. Mezitim jsem si zacal fotit kancelar i personal, divali se dost vydesene. Uplynula hodina a pul, pribehl chlapik ze ma pro me penize, ale jen cast, protoze pry mu bankomat vic nedal. Rikam mu davam ti deset minut, jinak jdu na policii. Skutecne do 10min. byl nazpatek s penezi, takze jsem to z nich nakonec vyrazil a prisel jsem jen o asi 2tis. kc o ktere me napalili za ten trekking. Vim, jsem vul, priznavam, proto to pisu, aby uz ze sebe nikdo nedelal takoveho vola. Utechou mi muze byt, ze se nachytala i spousta dalsich lidi z Australie, Nemecka, Japoonska atd. Mejte se………

Zkušenosti čtenářů

Martin S

I zkusenemu cestovateli se nekdy stane, ze vlivem nadprirozenych sil najednou na chvili ztrati pud sebezachovy a prestane byt na pozoru. Hlavne, ze to dobre dopadlo 🙂

Markoff

ja by som to tiez tak zle zase nevidel, ak by tam bol za tych 11tis potapacsky kurz a trek bolo by to sice riadne predrazene ale predsa len vzdy lepsie ako vyslovene prist o peniaze do vzduchu u zlodeja

v Indonezii tiez asi ako v jedinej krajine sa im podarilo nachytat ma ked som si na Bali zamienal peniaze v malej zmenarni v ulicke a chlapik mal magicke rucicky pri tom mnozstve bankoviek co som si uvedomil az neskor na izbe ked som ich znova prerataval asi o 30-40min neskor a nasrany letel spat s tym ze som sa uz psychicky pripravil na hadku a volanie policie, ale obislo sa to bez nejakeho kriku ked som mu povedal ze mi zle vydal, na co sa akurat par krat spytal ci urcite a nejako neprotestoval dorovnat mi peniaze vedomy si kradeze co nechcel mat radsej problemy s fizlami, ktorymi som sa este nestihol vyhrazat (aj ked tam sa jednalo o nejakych 20USD rozdielu nanajvys)
http://www.markoff.biz/pivot/entry.php?id=1373

v indonezii treba byt extra ostrazity, naozaj asi najpodvodnickejsia krajina v SEA z mojich skusenosti ako sa ma aj v busoch snazili vsade natiahnut co uz hned na zaciatku skoncilo tym, ze som sa prestal pytat na ceny, nanajvys x ludi na stanici a z internetu a platil tie rovno presne nech mi nemusia vydavat a obcas som sa pre srandu spytal aby mi povedali nejaku dvojnasobnu cenu co som odignoroval a dal im kolko som uznal vhodne

Markoff

Jan

No nakonecs tak špatně nedopadl… V Indonésii to byl dennodenní boj o každou maličkost. Je pravda, že ze začátku to byla sranda dohadovat se dlouhé minuty o každou maličkost, ale po pár měsících jsem z toho byl poněkud unavený. Na zastávce autobusu jsem sondoval kolikže je jízdné, ale bylo mi řečeno, že já jako bledá tvář budu stejně muset zaplatit víc…

Martin

Děláte, jak kdybychom u nás nekrádali turisty.

Prostě chytráků je všude plno. A Lomboku taky. Já tam měl dva zážitky tohoto typu.
Jednak jsem si půjčil motorku na Bali a tak jsem byl ušetřen všech taxíkářů atd. To byla velká výhra
Přijel jsem k převozu na Gilli. A nastalo to. Začali chodit naháněči s tím, že tam dneska jede jediná lod stála asi 300kč. Tak jsem jim řekl, že vím, že pojede public boat. ODešli. Za chvíli znova. že 200Kč já nic. Pak 150, 100, 50. Public bemo stálo 20.
Tak jsem jim dal 50. A nastoupil do public bema za těch 20. To jsem zjistil až na lodi :)))))

Pak jsem jel do divočiny na jihu. Žádní turisti tak 30km ode mě Potřeboval jsem natankovat, protože jsem nevěděl kde jsem. ZAstavil jsem ve vesnici a chtěl benzin. Jen jsem měl jen 50tis.Rp. Tak jsem jim dal bankovku. CHlapík odešel jako že se nevrátí. Chvíli měli srandu… TAk jsem na ně zařval. Slezl z motorky a tvářil se, že dám někomu po hubě. Za chvíli se složili a donesli mi nazpět.

MArtin

z poulicnych taxikarov, dilerov a dohadzovacov sa kazdy musi vyliecit sam, ja osobne skvele ponuky na dopravu, a ubytko ignorujem a hladam to medzi nezainteresovanymi locals, nezavislym rozhovorom. To co sa na teba vyruti na stanici je vzdy pochybny kseft.

Co sa tyka potapania, najlacnejsi ponor som videl na Filipiny, Alona Beach, za 1200 PHP ..asi 20e ..nebolo treba ziadny preukaz , len prist zaplatit a ponarat sa, su tam borci domaci, a tiez jeden frantik tam ma svoj obchod. Takze, dopredu sa nikdy neplati niekomu na ulici, ale treba ist rovno do kramu kde vidis ze maju flase, naradie, prislusenstvo, plutvy, a kde s tebou jedna clovek, co vie o com hovori.

Přidej svou zkušenost nebo doplň informace

Odpovídáte na komentář: