Bali

1) Na severe sa nam pacilo v Banjar, kde su paradne, ale fakt paradne, „hot springs“ v tropickej zeleni. Vygoogli si fotky. Je to asi 10 km od plaze smerom do kopcov vo vnutrozemi. Nebolo tam vela ludi a bol to relax. V dedine samotnej je este velmi pekny budhisticky chram-klastor, ktory urcite nevynechaj, ked uz tam budes. Nie je to led dalsi „kostolik“, ktory si odfajknes. Ma atmosferu a na hinduistickom Bali je to unikat. Jeho svatyne a zahrady su rozlozene na kopci na niekolkych urovniach, odkial je super vyhlad az na more. Odtial sa da peso zist dole kopcom na hlavnu cestu kopirujuci pobrezie, kde si stopnes dopravu. Pekny jednodenny vylet.
Byvali sme na plazi v Lovine, kde nie je problem zohnat ubytovanie. Samotne plaze na severe su pokryte ciernym pieskom. Boli sme tam bohuzial v obdobi monzunu, takze vlny boli velke a k plavaniu nelakali. Mimo monzun je to tam vraj OK. Ale verim, ze na Bali su aj oblasti s krajsimi plazami. Odporucam dat si Bedulu Duck, co je miestna uprava korenenej a opekanjej kacice.
2) Bedugul v strede Bali najdes v kazdom turistickom sprievodci, je to pekna horska oblast, kde sa da schladit a navstevuju ju hojne zahranicni aj miestni turisti. Jazero s „plavajucimi“ chramami, ovocny trh a velka botanicka zahrada. Moznost pesich vyletov po okoli.
3) K Ubudu ti poviem tolko, ze nam sa tam pacilo, aj ked to samozrejme JE turisticke miesto. Ale vsade sa daju najst opustene miesta a castokrat len par ulic od hlavnej atrakcie. Napriklad my sme tam zazili jeden s najkrajsich vyletov: rano sme vyrazili pesi z Ubudu do Goa Gajah. Potom sme si stopli bemo do Gudung Kawi. Obe miesta stoja za navstevu, su v tienistom udoli s vodopadmi a jazierkami. No a potom pride ta cast „mimo vychodene chodniky“: z Gudung Kawi sa nevratis po rovnakej ceste bemom, ale pojdes peso rovno na zapad a od polovice sa postupne stocis na juhozapad az juh po „okreskach“ cez ryzove policka a male dediny. Je to asi 15 – 20 km. Mozes doslapat az do Ubudu, ale cestou beztak narazis na dalsiu hlavnu cestu smerujucu na juh do Ubudu, kde si mozes stopnut dopravu. Vecer ste doma. Poradil nam to nas bytny a stalo to za to. Staci, ked sa opytas v tur. informaciach, alebo tam, kde budes byvat. Dostanejs mapu, alebo ti ju nakreslia. Akurat never, ze to je daleko. Indonezania su zhrozeni, ked im oznamis, ze hodlas prejst 100 m peso. Fakt jedna z najkrajsich clovekom skultivovanych krajin, ake som vyidel. Vsetko zelene a clovek musi obdivovat terasovite ryzove policka, ktorych vybudovane muselo trvat cele generacie.
Aj Ubud je pekny, hlavne stara, centralna cast, kde sme aj byvali. Tradicne domacnosti su riesene tak, ze jednotlive miestnosti su postavene samostatne v krasnych zahradach. Vyzdobene su az zrak prechadza, takze nevies, ci prave sedis v jedalni, alebo v rodinnom chrame. Ranajkujes, co ti serviruju pohodovi a usmievavi domaci a pritom pozorujes, ako pani domu roznasa obetiny v podobe ryze a kvetov pre domacich duchov. Davaju ich vsade – Ganesovi pri vchode, na motorky, aj na poklop kanalu. Unikatna kultura a architektura. A miestni ludia su fakt v pohode – usmievavi a vykludneni.
Nezabudni si dat Babi Ghuli – je to taka balijska zabijacka a miestni su na nu pravom hrdi. Jedna z mala prilezitosti dat si v Indonezii bravcove.
Na Bali samozrejme je najviac turistov z celej Indonezie. Ale je tam krasne a miestni si stale uchovavaju svoju absolutne unikatnu kulturu. Znovu opakujem: staci len odbocit z hlavnych tras. Uz hodinu jazdy od turistickeho Ubudu uvidis v dedine na bocnej ceste staru babku, ako za bielho dna zameta chodnik pred domom oblecena len v sarongu a „hore bez“ 🙂