CESTA KOLEM SVĚTA NA KOLE: třetí rok ve znamení Jižní Ameriky

Znie to ako príbeh vystrihnutý z cestopisného románu, o ktorom mnohí z nás môžu iba snívať. Karol Voltemár premenil svoj dávny sen na realitu a už sa viac ako 34 mesiacov neustále presúva na bicykli. Cieľom projektu je ukázať, že všetko sa dá, ak sa chce, o čom hovorí aj idea celej výpravy. Karol chce inšpirovať ľudí k tomu, aby vo všetkých sférach života neváhali zrealizovať svoje sny a išli si tvrdo po tom, po čom túžia. On sám si plní svoju celoživotnú túžbu a ide tam, kam ho povedie jeho cieľ, spoznať svet zo sedla bicykla.

„Každá myšlienka, príbeh, začína v našej mysli a ak sme dostatočne odhodlaní činmi, sa zhmotní do reality.” (motto)

Od mája 2013, kedy vyrazil spod Devína, brázdi na svojom bicykli, a je jasné, že má každý deň o zábavu postarané. V bočných taškách si nesie celý svoj život a takýmto spôsobom precestoval skrz-naskrz Európu, Áziu, Austráliu, Severnú Ameriku a momentálne je v Peru. Pokiaľ si ale myslíte že jeho život sú len slnkom zaliate pláže, palmy a pohoda, mýlite sa.

Jeho životný štýl si vyžaduje veľkú dávku sebazaprenia a každodenné prekonávanie samého seba. Na cestu sa vybral len tri roky potom, čo si po vážnej nehode na lyžiach od doktorov vypočul „Zabudnite na šport, je možné, že nebudete chodiť.“ Sám sa zo žartu nazýva invalidom, no niektoré jeho denné etapy sa pokojne dajú náročnosťou prirovnať k vrcholovým športovým výkonom.

Možno to nazvete bláznovstvom, hrdinstvom či obdivuhodným činom, no jeho cesta sa už teraz zapísala do dejín svetovej cykloturistiky. Počas tretieho roka cesty prekonal kopce nehostinnej Kanady odkiaľ bicykloval naprieč Severnou Amerikou až na Mexický polostrov Baja California. Momentálne zdoláva vysoké kopce v Peru a jeho cesta mieri do brazílskeho Sao Paulo, odkiaľ odlieta do Afriky, posledného kontinentu na jeho ceste späť na rodné Slovensko.

Nepríjemnosti na cestách

Počas jeho ciest sa mu prihodilo i pár nepríjemných situácií. Takmer osudovou sa mu stala nehoda, kedy sa ocitol pod kolesami traktora v Iráne, ktorá mu urobila veľký škrt cez rozpočet a takmer mu vzala život. Zranil sa aj pri zrážke s motorkou v Číne, kedy sa nevedel pohnúť. Na ceste mal niekoľko dyzentérií, ale trpel aj hladom v horách Vietnamu, kde je nedostatok jedla, a ľudia sa živia napríklad aj pečenými potkanmi. Nedávno tiež prekonal aj nepríjemnú tropickú horúčku Dengue, ktorú dostal na hraniciach Hondurasu a Nikaragui. Tá ho vyradila z hry na niekoľko týždňov. Spolu s priateľkou, ktorá mu robila spoločnosť na istý čas, sa statočne ubránili násilnému prepadnutiu v hlavnom meste Kolumbie.

„Na tri týždne ma doslova vyplo a to stačilo len jedno štipnutie od komára, ale teraz už zarezávam cez 3000 metrov vysoké sedlá v Andách. Najhoršie bolo, že som nevedel čo mi je, mal som horúčku cez 40 a blúznil som.“

Raz si hore, raz si dole

Na jeho ceste zažil aj množstvo krásnych momentov, na ktoré spomína hlavne počas bicyklovania v národných parkoch v USA a v horských pasoch počas zjazdov, ktoré si najviac užíva. O krásne fotky sa delí so svetom na svojej stránke a facebooku. Za najväčšie sklamanie cesty označuje Strednú Ameriku, ktorá nebola vôbec lacná, ako opisujú cestovateľské bedekre a tiež ho nepríjemne prekvapila vysoká kriminalita a nevraživosť hispáncov voči „gringo“ ako volajú belochov. Naopak príjemným prekvapením preňho bola veľká pohostinnosť náhodných ľudí na ceste v USA.

Karol denne prejde od 50 do 200 km a viac. Často je vydaný napospas vyčíňaniu počasia a ľudom, ktorých mu prihrá osud. Zažilpúštnu búrku v Iráne, tornádo v USA, pekelné horúčavy v Nepále, 98% vlhkosť v celej Ázii, neustále dažde v Austrálii a stále nemá dosť! Ubránil sa medveďom v Kanade, „zbesilým jazdcom“ na Jáve, škorpiónom a hadom v Austrálii a šialeným psom všade vo svete. Úspešne bojuje s každým bláznivým šoférom, kamionistom a vodičom autobusu, ktorých označuje za úhlavných nepriateľov jeho cesty.