Ako do severného Iraku? Zakho, Dohuk a další

Práve Iracký Kurdistan začal lákať cestovateľov, túžiacich po nezvyklých zážitkoch…Ako sa tam dostať? Ako tam je draho? Koľko stojí ubytovanie? Možno Vám, ktorí sa do severného Iraku chystáte nasledujúce riadky v niečom pomôžu…

Kudy do iráckého Kurdistánu?

Povedzme, že sme v Diyarbakire. Odtiaľto je to k irackým hraniciam už len necelých 300 kilometrov. Prvá a logicky najdrahšia možnosť je nastúpiť do taxíka a nechať sa odviezť do pohraničného mestečka Silopi. Omnoho zaujímavejšie je využiť miestne spoje. Dá sa ísť busom alebo dolmuşom (mikrobus) priamo do mesta Cizre a tu prestúpiť na ďalší spoj do Silopi. Oplatí sa však cestou zastaviť v mestečku Hasankeyf na brehu rieky Tigris a pokračovať do mesta Mardin kúsok od sýrskych hraníc. Odtiaľto chodia pravidelne autobusy nielen do Cizre, ale dokonca až do Silopi, kde sa človek ocitne pred samotným Irakom.

V Silopi na malom otogare sa často zhŕknu taxikári a pýtajú sa či pocestný nemá namierené na „Zakho border“, čo predstavuje práve turecko-irackú hranicu. Tu človek veľa možností nemá, pretože verejná doprava na hranicu neexistuje a jediná možnosť ako sa na hranicu dostať je zdieľaný taxík (treba počkať kým sa naplní) za vopred určenú cenu 20 TL/osoba. Platili tak aj domáci a aj Iračania. Zjednávať nechcel nikto, lebo každý vedel, že nakoniec tých 20 lír aj tak zaplatíme.

K vízu dostanete čaj

Taxikár zo Silopi si ešte na otogare vezme vaše pasy, aby išiel dať spraviť kópie. Mal som so sebou aj vlastné kópie, ale tie nechcel a išiel radšej prefotiť pasy. Na hranicu to je pár kilometrov. Turci dajú len výstupné pečiatky a sme v Iraku. Príde sa do modernej čakacej haly so sedačkami a okienkami. Taxikár vybavuje veci s pasmi a my sme zatiaľ sedeli na sedačkách a o chvíľku nám priniesli čaj. Trvá pár minút kým si naťukajú údaje a potom človek začuje vlastné meno, alebo ho príde niekto ohlásiť, aby sa osobne prišiel ukázať. Za víza sa neplatí a a ich platnosť je 10 dní, pričom sa dajú samozrejme predĺžiť. Colník sa ešte pýta niekoľko otázok: „Kam máme namierené?“, „Aké miesta si chcete pozrieť?“ „Kde budete spať?“ a môžeme ísť. Ešte pečiatka a „Vitajte v Kurdistane“ Šofér Vás zavezie na parkovisko, kde už čakajú iracký taxikári. Oni Vás odvezú priamo do prvého mesta za hranicou Zakho. Tu už sa dá zjednávať a jedna cesta môže stáť na osobu okolo 5-8 USD. Do Zakha je to síce kúsok, ale iná doprava ako taxi tu neexistuje.

Nejširší nabídku průvodců a map Iráku (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně a na eshopu KnihyNaHory.cz

Levný luxus ubytování

V severnom Iraku nieje problém nájsť lacné ubytovanie. To, že je lacné ešte neznamená, že to musí byť zákonite nejaká zapadnutá diera. Hľadali sme tie najlacnejšie hotelíky a vždy sme mali na izbe dokonca aj sprchu či záchod, televízor a dokonca aj chladničku, čo je luxus s ktorým sme ani nepočítali. Do mesta Zakho sme prišli neskoro a na hlavnej ulici Bederkhan St. sme našli Hotel Zozek (asi 200-300 metrov od veľkej kurdskej vlajky). Izba bola veľká, priestranná priamo nad ulicou, no večer sa celé město vyľudnilo, čiže sa dalo úplne bez problémov či hluku vyspať. V blízkosti sa dalo aj najesť a kúsok od hotela stojí internetová kaviareň. Ráno sme si chceli na recepcii odložiť batohy, ale prvý krát sa stalo, že nám ich odmietli kvôli bezpečnosti (v Arbile či Dohuku s tým už nebol žiaden problém). Na recepcii hovorili anglicky a dalo sa platiť aj v dolároch. Pri hľadaní ubytovania je dobré prísť na hlavnú ulicu a tu stojí hneď niekoľko hotelov.

Co vidět?

Dalo by sa povedať, že severný Irak nieje nabitý pamiatkami či pamätihodnosťami za ktorými by sem prichádzali húfy turistov a to je dobre, pretože aspoň ešte zostáva autentickejší a člověk si ho vychutná vďaka ľuďom, bazárom, čajovniam, no v každom meste nájde aj čo-to z histórie na čo sa oplatí ísť pozrieť.

Prvé mesto kam sa človek dostane ak prichádza z tureckej hranice, je Zakho. Jeho centrom je obrovský kruhový objazd lemovaný obchodíkmi a v jeho strede veje obrovská zeleno-bielo-červená vlajka so zlatým slnkom uprostred, ktorá predstavuje vlajku samotného Kurdistanu. Kúsok od vlajky sa nachádza menší bazár, ale môže pôsobiť nanajvýš exoticky pretože môže byť Vašim prvým irackým bazárom. Asi 1,5 kilometra južne od vlajky preteká známa rieka Chabúr cez ktorú stojí starobylý most Delal. On je asi jedinou akou takou pamiatkou celého mesta, ktorá sa naozaj oplatí vidieť.

Dohuk má silnú atmosféru. Jeho centrum je celé pohltené bazárom, ktorý sa rozlieva všetkými uličkami a stále sa v nich niečo deje. Mozaika ľudí kráča sem a tam a je úžasné ich len tak sledovať. Bazár je miestom, kde sa návštevník môže túlať aj hodiny a vždy objaví niečo iné. Tu maličkú zapadnutú čajovňu, tam zase chutné oriešky a nakoniec sa pobaví s ľuďmi ktorí ho pozvú na čaj. V bazáre je roztrúsených aj niekoľko podnikov, kde sa dá najesť. Medzi uličkami stojí aj Piatková mešita, ktorej farebný minaret jemne vytŕča nad strechy domov, no určite ju budete počuť keď sa muezzínov hlas bude odrážať od budov. Ani Dohuk nieje o pamiatkach, ale dalo by sa povedať, že o ľuďoch. Plánovali sme tu byť kratšie, no nakoniec sa nám tak páčilo, že sme si čas v Dohuku predĺžili o ďalší deň. Zaujímavé je vyjsť si za mesto a mať pred sebou panoramatický pohľad. Dohuk leží neďaleko kopcov a na skalách je veľká kurdská vlajka. Kto by si chcel užiť trochu zábavy, tak asi kilometer a pol od centra leží zábavný park „Dream City“ (vstup: 1500 ID), kde sa večer schádzajú skupinky mladých chalanov či dievčat. Cestou k DC stojí po pravej strane zaujímavý kostol St.Ith Llaha. Na opačnú stranu z centra sa zase človek dostane k menšiemu vodopádu.